Ste si istí, že vaša spolupráca so živnostníkmi a externými dodávateľmi pracovnej sily je nastavená správne? Od januára 2026 nastáva hneď niekoľko zaujímavých zmien zákonníka práce, ktoré by zamestnávatelia a živnostníci nemali prehliadnuť.
Zákonodarca od januára 2026 vypúšťa znak závislej práce „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, nakoľko má za to, že vnímať závislú prácu ako prácu vykonávanú výlučne v pracovnom čase určenom zamestnávateľom stratilo svoje opodstatnenie.
Závislou prácou tak od 01.01.2026 rozumieme prácu vykonávanú
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa.
Inšpektoráty práce opakovane pri kontrolách odhaľujú prípady, keď spolupráca medzi spoločnosťou a živnostníkom v skutočnosti napĺňa všetky znaky závislej práce. V praxi to znamená, že osoba, ktorá vystupuje ako samostatný podnikateľ, pracuje pre jedinú firmu, využíva jej technické vybavenie a dostáva podobné výhody ako bežní zamestnanci. Často má prideleného nadriadeného, ktorý jej zadáva úlohy, kontroluje ich plnenie a hodnotí výsledky práce.
Nie je zriedkavosťou, že ide o bývalého zamestnanca, ktorý po formálnom ukončení pracovného pomeru začne pre tú istú spoločnosť pôsobiť na živnosť, pričom charakter jeho práce, rozsah povinností či spôsob riadenia zostávajú nezmenené. V takýchto situáciách všetko nasvedčuje tomu, že firma mala danú osobu prijať do pracovného pomeru, a nie s ňou uzatvoriť obchodnoprávny vzťah.
Spoločnosti sa však často bránia tým, že živnostník si sám určuje, kedy bude pracovať, a teda nejde o typickú závislú prácu. Tento argument býva hlavným, a neraz aj jediným dôvodom, ktorým sa snažia obhájiť, že nejde o nelegálne zamestnávanie.
Cieľom tejto zmeny je sprísniť postavenie tzv. „fiktívnych živností“ a zamedziť obchádzaniu práva teda situáciám, keď podnikateľ/pracovník formálne vystupuje ako SZČO alebo živnostník, ale fakticky vykonáva prácu tak, ako keby bol zamestnancom (s nadriadenosťou, pokynmi, v mene firmy).
Pripravovaná novela Zákonníka práce prinesie zmeny, ktoré sa dotknú nielen firiem spolupracujúcich so živnostníkmi, ale aj tých, ktoré využívajú outsourcing. V praxi ide o prípady, keď spoločnosti zadávajú časť svojich činností externým dodávateľom – napríklad agentúram alebo partnerským firmám, ktoré im poskytujú pracovnú silu.
Nové pravidlá majú posilniť ochranu pracovníkov a zároveň obmedziť situácie, v ktorých sa formálne obchodné vzťahy využívajú na obchádzanie pracovnoprávnych povinností. Zamestnávatelia budú musieť dôkladnejšie preverovať, či zmluvné nastavenie s externými subjektmi skutočne zodpovedá realite výkonu práce.
Ak sa totiž preukáže, že pracovníci dodávateľa vykonávajú prácu pod priamym vedením a kontrolou odberateľa služieb – teda v postavení porovnateľnom so zamestnancami môže to byť považované za zastretý pracovný pomer. Takéto situácie budú po novom posudzované prísnejšie a môžu viesť k sankciám pre obidve strany – dodávateľa aj prijímateľa práce.
Cieľom novely je zabezpečiť, aby sa outsourcing využíval v súlade so svojím pôvodným účelom – ako nástroj efektívneho rozdelenia činností medzi podnikmi, nie ako spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti zamestnávateľa.
Nové legislatívne zmeny môžu pre mnohých zamestnávateľov znamenať zvýšené riziko administratívnych aj finančných dopadov. Správne nastavenie zmluvných vzťahov, interných procesov a organizačnej štruktúry je preto kľúčové na to, aby sa predišlo porušeniu pracovnoprávnych predpisov či zbytočným sankciám.
Ak máte pochybnosti o tom, či sú vaše zmluvné vzťahy správne nastavené, neváhajte sa na nás obrátiť – pomôžeme vám nájsť bezpečné a zákonné riešenie.
